Najlepší liek…. príroda.

 

Často si vďaka stresu, modernej dobe a životným skúškam neuvedomujeme, kde žijeme, s kým žijeme na čom žijeme…. 

Pobehujeme sem a tam, riešime všetko a všetkých okolo…. plánujeme, organizujeme, diktujeme ….lebo tak je to správne a takto žije ten aj ten. Nemôžme byť predsa horší! Naháňame sa za všetkým čo vidíme druhým ľuďom či vo výkladoch lebo to je dobré, to je pekné, to ma urobí šťastným. Má to predsa sused či suseda, kamarát, brat, sestra …. tak musím aj ja, nie som predsa B-éčko!!!

Spýtam sa Vás moji zlatí…. Naozaj chcete takto žiť??? Naozaj Vás robia šťastnými nové lodičky, kabelky, šaty …domy či autá??? Naozaj sa cítite po nákupoch drahých vecí šťastní??? Stačí pár minút ticha … pár minút denne a odpoveď znie NIE. Často krát za drahými, mnohokrát prehnanými nákupmi vecí, ktoré nakoniec aj tak nepotrebujeme, zakrývame bolesť, pocit samoty, krivdy…. Možno sa nám týmto spôsobom uľaví raz, možno dva či tri krát….no nie úplne a nie navždy. Z naháňačiek za lepším životom, z klamstiev sebe samému potom vzniká úzkosť, smútok, depresia… a kolotoč vyšetrení u psychológa. Viem o čom píšem…. prežila som. Čo som si však uvedomila je, že nikto ma lepšie nevypočuje, ako ja sama seba…. nikto ma nikdy nebude milovať viac ako ja sama seba, nikto mi nikdy nebude rozumieť lepšie ako ja sama sebe. No neprišla som na to len tak, tiež to chcelo rany, pády, sklamania, more sĺz a dookola opakovaných otázok PREČO??? Prečo práve ja??? Nuž preto…. pretože som to dovolila, pretože moja duša potrebovala toto prežiť ….možno niečo uvedomila a posunula sa vpred. Zároveň som však “objavila” najlepší liek ako všetko prijať…. ako nájsť odpoveď na moje otázky a nemusela som ani dlho hľadať. Prečo? No pretože lekára na všetky problémy máme všade vôkol seba, stačí otvoriť oči. Áno, je to ona, naša matka Zem…. príroda, ktorá nás všade obklopuje…. je to najkrajšie a najbezpečnejšie miesto, kde by sme mali tráviť práve v tomto období more a more času. Je to miesto kde keď si sadnem, nájdem odpovede na milióny otázok….miesto kde sa smejem, plačem aj snívam… miesto, ktoré milujem…. miesto kde som opäť dieťaťom ….  miesto ktoré mi dá ďaleko väčšiu útechu ako nový pár lodičiek, či nové šaty. Stačí sa v tichu posadiť, počúvať spev vtákov, šum stromov, žblnkot vody…. Stačí len tíško sedieť a počúvať sám seba…. vnímať svoje pocity a verte či nie, na všetko Vám vždy príde odpoveď 🙂 

Želám Vám krásne dni, plné slnka, pohody, úsmevu na tvári a pokoja v duši 🙂

                                                                                                   MIRKA