Keď nechceme vidieť skutočnosť….

Dnes som sa rozhodla napísať článok o tom, čo všetko sa môže stať, keď nechceme vidieť skutočnosť. Veľa krát sa nám stáva, že prežívame tie isté veci dokola. Isto ste to už dávno všetci postrehli, no namiesto bedákania a rúhania sa Bohu, by sme mali všetci pochopiť, prečo sa nám dané veci dejú. Čo nám v skutočnosti Boh, Vesmír či Univerzum chcel opakujúcimi situáciami vlastne povedať??? Naozaj nás chcel, ako sme si doteraz mysleli potrestať??? Je to trest, či len čím ďalej krutejšie kopance k tomu, aby sme sa spamätali a otvorili oči??? ÁNO priatelia, presne ako ste si práve uvedomili. Nič nieje trest, nič z toho čo sa nám deje sa nedeje preto, aby sme trpeli. PRÁVE NAOPAK! Deje sa nám to preto, lebo nás tamtí hore priviedli na správnu cestu! Ak sa dlho ocitáme v rovnakých situáciách, ak sa neviem ďalej pohnúť a cítime sa ako v začarovanom kruhu…. Nie je to preto, aby sa snami niekto hral, ale preto, aby sme otvorili oči a videli to, čo sme doteraz vidieť nechceli. Uvediem príklad….

Mladá dievčina (nazveme ju Lucia) sa zamilovala do mládenca( nazveme ho Peter), ktorého stretávala denne v autobuse po ceste do práce. Nakoľko boli sympatie vzájomné, Peter sa jedného dňa Lucii prihovoril a pozval ju na kávu. Začali sa stretávať čoraz častejšie a po dlhšom čase začal medzi nimi blízky vzťah… Všetko krásne klapalo, obaja boli zamilovaní, plní lásky a šťastia ….až kým Lucia nezačala pozorovať vlastnosti jej priateľa Petra. Správal sa presne ako jej bývalý, mal povahové črty ako jej bývalý, začal ju nepekne oslovovať ako jej bývalý 😕 ….no napriek tomu ho milovala a dúfala, že všetko časom prejde 😕 Vzťah medzi nimi však začal chladnúť, Lucii zmizol úsmev na perách, do tváre sa vrátil známy smutný výraz a jej oči už nesvietili radosťou ako vtedy….vtedy pred dvomi rokmi 😕 No neustále dúfala, že je to len akási ,,kríza” ,ktorá časom prejde a všetko bude opäť v poriadku:? Lucia však bojovala za niečo čo bolo už dávno mŕtve, za niečo čo už dávno nemalo význam….Ponižovala sa každým dňom viac, jej sebavedomie stále klesalo nižšie a nižšie….Situácia sa však medzi mladými stále zhoršovala a mladá krásna dievčina začala chorľavieť. Najprv mala problémy so psychikou, neskôr prišli problémy s ľadvinami, pľúcami až skončila hospitalizovaná v nemocnici. Peter samozrejme neváhal a počas dlhej a namáhavej hospitalizácie svojej ,,lásky” si našiel náhradu s ktorou si krátil voľné chvíle. Keď sa však dievčina v nemocnici zamyslela nad svojím osudom ( nakoľko mala čas sa nad sebou zamyslieť, už ju neovplyvňoval Peter) pochopila mnohé veci a súvislosti. Pochopila, že stretávala len mužov, ktorí jej ubližovali, ktorí ju ponižovali rovnakým spôsobom…. Každý vzťah skončil vždy rovnako, smútkom v jej srdiečku. Lucia pochopila, že je niekde chyba…. a preto si povedala dosť!!! Je čas všetko zmeniť a začala si vážiť SAMÚ SEBA! Ukončila vzťah v ktorom bola nešťastná a začala konečne žiť. Presne toto jej anjeli a Boh, či Univerzum chcel povedať…. Pochopila, že to neboli tresty, ale len prekážky, pri ktorých si mala uvedomiť kto vlastne je a že má svoju cenu. Že je krásna a zdravá, hodná úprimnej, čistej a rovnocennej lásky…. lásky bez urážok a ponižovania, lásky bez obmedzení, lásky bez podmienok. Lucia si začala samu seba vážiť, postupne sa vyliečila a dnes je z nej naozaj šťastná žena a mamička 2 detí 🙂 🙂 🙂

Pochopili ste priatelia??? Žiadne tresty, ani nič podobné. Boh nám vždy len ukazuje, aby sme otvorili oči….uvedomili si svoju cenu…. a našli tú správnu cestu…. cestu ku šťastiu 🙂 Keď si však budeme stoj čo stoj zakrývať oči pred realitou, keď budeme stoj čo stoj bojovať za niečo, čo už je dávno mŕtve a pre nás bezvýznamné, keď budeme odmietať vidieť  realitu…. prídu prekážky najčastejšie vo forme chorôb, straty člena rodiny, straty zamestnania, a vtedy konečne pochopíme, že robíme niekde chybu. Ak však tú chybu napravíme a pochopíme, čaká nás krásna ODMENA 🙂

Reklamy

Posted on 11. apríla 2011, in Uncategorized. Bookmark the permalink. 8 komentárov.

  1. krásny článok ;o)
    už davno ma taketo veci napadli ale nevedela som ich dat takto pekne do hromady aby davali zmysel. teraz to už lepsie chapem a premyslam nad tym, ale co ak to davno viem ze niekde robim chybu len neviem co robim zle, kde vlastne je pricina mojho problemu preco sa mi stavaju rovnake veci. snazim sa zo vsetkych sil byt dobrou manzelkou, matkou a aj v praci sa spravat slusne a príjemne na svojich podriadenych a aj nadriadenych ale skoro stale sa stava ze su niekde problemy akoby umelo vytvorene a smerujuce na moju osobu a ja ich neustale musim negovat alebo vysvetlovat. som trnom v oku urcitym ludom a snazila som sa dobrom ist ale neuspela som. myslela som aj na to bojovat rovnakymi zbranami ale na to nemam silu a ani to tak nechcem.
    dakujem ze pekny clanok. pomohol mi dat dokopy casto rozlietane myslienky a pocity a presne vystihuje moje terajsie trapenie.
    koniec koncov ako vzdy ked sa sem pridem pozriet vzdy si tu najdem nieco pre mna, este raz dakujem. ;o)

    • michaela,
      skús ticho sedieť aspoň hodinku denne sama niekde v prírode. A dávaj si otázky čo robím zle???? čo mi chce Boh týmto povedať??? Pozoruj svoje pocity 🙂 len tíško a nerušene, počúvaj svoje srdce, čo ti napovie… isto čoskoro prídeš na odpoveď 🙂 držím Ti palčeky 🙂 A som veľmi rada, že sa sem rada vraciaš 🙂

  2. Som naozaj úprimne rada, že si napísala tento článok, Mirka. Ľudia prestali počúvať svoje telo. Prestali sa zaujímať o to, čo im chce povedať, na čo ich chce upozorniť. Je to škoda, pretože by nemuselo byť toľko stresu, depresií, vážnych chorôb a vzťahy medzi ľuďmi by fungovali úplne inak. Je namieste, ak sa mi určité situácie v živote opakujú, zamyslieť sa prečo. Ak sa mi zdravotný stav zhoršuje – potom prečo? Sú to naozaj signály a ak nepočujeme “jemné výstražné tóny”, prichádzajú na rad tie silnejšie a silnejšie.

  3. Mirka, nikdy nie je neskoro.

    • Inka,
      myslela som to skôr tak, že si všetko zvykneme uvedomovať, až keď padáme na dno…. že by stačilo sledovať samého seba….sledovať čo sa nám deje a mohli by sme predísť mnohým ranám osudu 🙂

  4. Ano,tomuto vsetkemu rozumiem.Milujem Boha,milujem prirodu,zvierata,aj ludi.Stale tieto veci studujem,snazim sa zit podla jedinych zakonov,ktore platia v celom vesmire.Prosim,moze mi niekto vysvetlit,preco su mi posielane do cesty,zrazene zvieratka pri krajnici cesty,ludia ,ktori mi zacnu hovorit…….vies,isli sme autom a zrazili sme srnku a tam sme ju nechali,ale este zila,stretavam sa casto s uhynutymi zvieratkami v televizii,hoci televiziu casto nepozeram.Viete,ja uznavam na zemi vsetok zivot a tak ako si vazim zivot cloveka ,tak si vazim zivot zvieratka,stromu,rastlinky….Vsetko ma dusu,vsetko tu dal nas Boh.Myslim si,ze clovek nema pravo sa povysovat nad ine.Co mam pochopit? Najde sa nejaka dusicka,co by ma naviedla k tomu poznaniu? Za vsetko dakujem. Vierka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: